Raz na jar som u sestry bola,

v jej robote som zabiť nudu chcela,

keď v tom v jeden deň som ťa uvidela,

v tom momente som sa do teba zaľúbila.

Najprv som si myslela,

že pravda to byť nemôže,

a chvíľkové zaľúbenie,

predsa ľahko vyprchá.

No toto bolo niečo iné,

to som ihneď cítila,

no a už som vtedy tušila,

že toto len tak nezmizne.

A pravdu som mala,

hoc 4 mesiace som ťa nevidela,

cez leto strašnú radosť som mala,

keď som ťa tam opäť uvidela.

Najprv som vycúvať chcela,

možno nie si ten pravý,

no ty raz usmial si sa na mňa

a už som to vedela.

Už som nadobro lapená,

ako motýľ v pavučine,

utiecť, to sa proste nedá,

zo šťastia, keď stojíš pri mne.

Ten tvoj úsmev,

ten je nebezpečný,

je taký nebezpečný,

ako meč 2-sečný.

Raz si sa na mňa usmial,

prevrátil si mi celý svet,

nejeden človek by si zúfal,

pretože úniku už niet.

Už nedokážem bez teba byť,

slnko nie a nie ma oslniť.

Už len jediná vec ma pri srdci hreje,

je ňou tvoj úsmev plný energie.

Len raz si ho použil

a už som zo sieti sa dostať nemohla,

jednoducho si ma tak okúzlil,

že ja som sa len na protiúsmev zmohla.

A teraz len čakám,

myslím na tvoj úsmev,

v sieti zlapaná sa nechám,

už nepomýšľam na útek.

Bolo jedno, či som chcela či nechcela,

zrazu som bola až po uši zaľúbená.

Svoju lásku som len pozorovala,

hoc ona ma vôbec nevnímala.

Najprv sa mi len zdravil,

potom pár slov prehodil,

síce to bolo málo,

robilo ma to veľmi šťastnou.

Bol úžasný, keď sa usmial,

vtedy moje srdce získal.

Som prešťastná, keď sa na mňa usmeje,

ten jeho úsmev mi vždy prospeje.

Teraz často o tebe snívam

v tvojej prítomnosti sa doslova vznášam,

hltám každé tvoje slovo,

nedokázala by som povedať: „Zbohom!“

Myslela som, že všimneš si ma,

ale ty máš už inú,

no a to najprv nevedela som,

no zjavne ju máš za svoju jedinú.

Ja už viem, že s ňou nemôžem súperiť,

a keďže som sa vzdala,

môžem už len smútiť,

že tvoje srdce mne nemôže patriť.

Ja stratila som chuť bojovať,

prestala som mať dôvod,

prestala som v mori plávať,

už to pre mňa nemá zmysel.

Ale aj tak som ti vďačná,

za tú tvoju prítomnosť,

ktorej som si v tomto roku,

užila naozaj dosť.

Pretože ty si mi dal silu,

z káčatka na labuť sa premeniť

a toto svoje nové ja,

už za staré nechcem vymeniť!

Myslela som si,

že budúcnosť to má,

no zistila som,

že som sa zmýlila.

Tak povedala som:

„Vzdávam sa!“

A moje pocity

chcela vyhodiť von.

Aj keď som sa snažila,

vôbec to nešlo,

iba čo mi zaľúbenie

len na chvíľu prešlo.

Preto som sa snažila zabudnúť,

nedalo sa.

Chcela som z tvojich očí zmiznúť,

no vôbec nedalo sa.

Aj keď sa mi podarí

svoje srdce zmraziť,

už sa vôbec nemôžem

s tebou vonku zraziť.

Pretože tvoj úsmev

moje srdce rozmrazí

a ja budem opäť

v tvojom zajatí.