Áno, určite tam každý chodí nerád, ja taktiež neskáčem radosťou, keď tam idem.
 Presne tak, išla som raz k mojej zubárke .
     Všetko sa odohrávalo úplne normálne. Prišla som do čakárne, obula som si tie modré
 "sáčky" na nohy a sadla som si tam. Nikto iný tam nebol a len čo som si sadla, tak sa
 otvorili dvere a sestrička ma pozvala dnu. No čo už .
     No ja bývam strašne nervózna a keď som sa tam zvalila na to kreslo a čakala som, čo
 zase na mne spáchajú, tak som cítila, ako mi srdce strašne bije a bilo tak silno, že sa to
 kreslo ohýbalo spolu s ním .
     No pani doktorka si tam ku mne sadla a kázala mi otvoriť tú moju "tlamu". Klasika.
 Mám tam kaz, či čo to je, a treba to zablombovať (napísala som to dobre???, pozn.
 Kosatena). Všetko prebiehalo normálne. Ja obyčajne mávam zatvorené oči, lebo mi to
 svetlo do nich neuveriteľne pleští. No a teraz som si mala vypláchnuť ústa vodou a tak
 som sa posadila na kresle, aby som tak urobila.
     No a ako som sa posadila a nahla sa dopredu, tak som tresla hlavou priamo do toho
 svetla. Na moment som videla pred očami samé hviezdičky, no zmizli v momente a tak
 som tie ústa napokon vypláchla.
     Zvyšok sa odbavil bez nejakých tých mojich trapasov. Napokon som celá šťastná z
 toho, že sa tam objavím až o mesiac kráčala po chodníku a myslela na to, ako vydržím tie
 2 hodiny nejesť  .

Juhuuu tak som sa v piatok konečne vrátila z prázdnin a to vám poviem, že tam bolo úplne super !!!

Najprv sme boli pozrieť u tety. Bratranec tam má psa a kocúra. Tu sú obrázky...

   Tento psík sa volá Čujko. Na mňa sa nedívajte, ja som mu to meno nedávala, ale to vám poviem, že to meno sa mu hodí...

 A toto je kocúr, ktorého majú len od nedávna. To máte vidieť, keď sa bijú so psom. :)

 

A potom som bola celý čas u sestry doma. A zobrala ma aj do roboty, pretože tam majú 2 šteniatka !!!! JA mám strááášne rada zvieratá, tak som tam musela ísť! Tu sú obrázky!

  Tak toto je Beta. Je to psia mamina tých dvoch šteniatok, čo tam majú ! Je hrozne zlatá a keď si vás obľúbi (ako mňa)tak vám stále podáva labku. A strašne sa bojí a keď je búrka, tak je schovaná pod stolíkom na vrátnici.

 Tak a toto sú už tie 2 štence! Toto som fotila, keď boli zavreté, ale potom boli aj pustené. Nie sú zlaté ???

 Tu niečo začmuchali :) .

 Tak toto čierne, to je sučka. Toto je akoby vodca svorky. Kám ide ona, tak tam ide aj to hnedé šteniatko.

 Tak toto je úplne úžasná fotka! Táto sa podarila. Akurát počul nejaký hluk a tak sa započúval :)

 

Tak asi takto bolo na prázdninách prvé 2 týždne!

Tak začiatkom augusta som opäť odišla k mojej segre na prázdniny . Boli sme aj u bratranca a tak. Jeho pes a kocúr sa majú dobre. Tí, čo možno čítali aj môj prvý predslov o prázdninách vedia, že sa tam vyskytli isté 2 šteniatka zvané Linda a Ryško. To boli ešte malé, ale keby ste videli ako vyrástli za tie 2 - 3 týždne! Ja vám sem hodím fotky a môžete si porovnať s predošlým článkom o prázdninách :)

Tak tu sú tie fotky

Toto je ich mamina Bibina alebo Zuza alebo Beta. Rozhodla sa mi zapózovať. :)))

     

A tu už sú Ryško a Linda :)

     

Potom som bola mrknúť aj na Agrokomplex a tam som sa stretla s kamoškou Phoenixkou z Anglicka. Segre doniesla kopu somarín do kúpeľa a mne nejaké tie plagátiky a časopis .

Tu sú tie plagáty:

   

A tu je ten časopis:

 

A to som netušila, že mi ešte kopu vecí donesie, keď príde k sestre na návštevu... Ale o tom možno niekedy inokedy :)

A potom som bola u sestrino kolegu. Na záhrade chová plemená psov zvané Angl. mastif. Páni, to sú také "mini psíky", že mi siahajú až po pás. Ale sú strašne krásne ! Aj foto Vám sem hodím, aby ste to videli, aj keď na fotkách to dobre nevidno :)

  

 

Tu je laba jedného psa na ruke dospelého človeka, aby ste to videli:

 

Hm a myslím, že to je na dnes všetko. Potom mi čoskoro skončili prázdniny a ja som ani nevedela ako a už som sa trepala do školy !

          

     Tak toto bola fakt sranda, aj keď mne do smiechu nebolo! To som bola práve cez leto u sestry v kancli a mali poradu vedľa u riaditeľa, tak som tam sedela, aby náhodou sa tam netúlal niekto dlhoprstý.
     Sedela som za pc, keď sa otvorili dvere a dnu vošiel chlapík z UPS. No, náš rozhovor vyzeral asi takto:
     "Je tu niekto, kto by to zaplatil?"
     "No je, ale majú teraz všetci poradu...," som mu milo odvetila (To som mala ešte dobrú náladičku!, pozn. Kosatena)
     "No to ja tu nemôžem čakať!"
     "Tak si zaklopte!" a ukázala som na dvere.
     "No to je vaša práca!"
     Ty koki a ja som si myslela, že mu v tej chvíli asi rozbijem hubu! Ty ako toto ma tam tak dožralo, ale nevybuchla som a namiesto toho, aby som mu pekne zmazala ten jeho debilný úsmev tým, že ja tu prázdninujem, som zaklopala a otvorila mu dvere, keď to nevedel spraviť sám...
     No a po porade, keď som tam ešte stále sedela, prišiel riaditeľ a s úsmevom sa pýta: "Čo nového na sekretariáte?"
     Tak som sa rozosmiala a potom som išla na vrátnicu.

     Začalo to jednou prekliatou hodinou telesnej výchovy, kde nám učiteľ povedal, že
 ideme robiť stojku (stoj na rukách) . 
     A ja som také športové drevo, že sa nedokážem ani udržať na rukách a tak som sa len
  modlila, aby som si počas tejto telesnej výchovy nedolámala väzy.
     Nejako som tu jednú hodinu vydržala a prežila. Prešiel ďalší deň bez telesnej a zrazu
 bol víkend a ja som už bola na chate.
     Prišiel aj brat a tak som mu v to sobotné poobedie povedala, aby na naučil robiť
 stojku a podržal mi nohy, aby som potom nespadla.
     A tak som sa "hodila" o zem a zdvihla nohy do vzduchu. Ibaže brácho mi tak energicky
  držal nohy, že si ani nevšimol, čo sa deje.
     "Daj ma doleeee," to som už jačala a zároveň sa aj smiala.
     "Čo je?" spýtal sa ma brácho, keď ma pustil.
     Keď som mu to povedala, pričom som sa tak smiala, že som sa nemohla vykoktať,
 tak sa začal smiať aj on. Držal ma totiž za nohy a dvíhal mi ich tak vysoko, že sa moje
 ruky nedotýkali zeme ale viseli asi 8 centimetrov nad ňou .
     Okay, nastal pokus číslo 2. Tentoraz som sa rukami zeme dotýkala, ale malíček sa mi
 takmer do zeme zaryl, pretože mi brat nechtiac skočil "kanadou" (to sú také topánky,
 keby náhodou niekto nevedel, pozn. Kosatena) na malíček na ruke. Ešte bolo šťastie, že
 som mala akurát tak prst, že bol rovno v záreze podošvy na topánke a tak mi na mojich
 "špajdlách" nestál celou váhou, ináč by som sa mohla pýšiť plutvovým prstom .
    A tak som sa rozhodla, že sa stojku už učiť nebudem a radšej na hodine nebudem
 cvičiť  .

 Tak toto je taký mini príbeh o tom, ako sa mi nechcelo vstávať do školy (to sa asi nechce všetkým)...

     Tak ako každé decko, som chodila celých 9 rôčkov do základne školičky, ktorá je u nás v Hriňovej. A to som bola 1. rok celá naštartovaná a tešila som sa na ňu. A moje nadšenie krásne opadlo, keď som musela chodiť do tzv. rannej družiny (vlastne by som ani nemusela, ale nechajme to teraz tak...) a tak som vstávala pekne skoro. Ani si už vôbec napamätám, o koľkej to vlastne bolo...
     A potom som si už pamätala, že som do školy v tých vyšších ročníkoch vstávala okolo 6:10. To sa mi nikdy nechcelo vstávať a tak...
     A v poslednej triede som už veselo vstávala o 6:25 a ani to sa mi dokonca nechcelo! Chápete to? No a ako prišli prázdniny, tak som bola celé leto u segry (jj, návštevníci môjho 1.blogu o anime to dobre vedia) a tam som s ňou chodila do roboty a to som vstávala už o 5:00. A to keď som ráno o toľkej vstávala, tak som ešte pekne snívala o tom, že som sa sťažovala, keď som vstávala takmer o hodinu a pol neskôr  .
     No a prišiel ďalší školský rok a ja chuderka som začala chodiť do 1. triedy na strednej škole. Jj, teraz som prváčka na strednej a som na Obchodnej akadémii. Teraz vstávam o 5:45 a zase sa mi nechce.
     A neskutočne ma štve, keď sa nejaký školák na základnej sťažuje, že musí skoro vstávať, pretože to naozaj nič nie je.
     Ktovie, či by sa mi chcelo vstávať, keby som vstávala povedzme až o 6:45 . Možno zo začiatku aj hej...
     Tak som rada, že ste vydržali čítať tento článok, ktorý je vyslovene o ničom. Ďakujem!