Čakala som na to, kým odbije polnoc. Stále mi vypisovalo chybu, že stránku mi nenašlo. Hovoria, že stránka sa dá navštíviť až o polnoci, tak musím teda čakať.             Budím na náramkových hodinkách pípa. Rýchlo stláčam F5 a sčernie mi obrazovka. Hneď na to mi na nej zahorí plameň, ktorý sa mi odráža v očiach. Už tam vidím vetu: Môžeš sa pomstiť! Pod ňou je voľné políčko a tlačidlo „Odoslať“.
             Chvíľku váham, kým idem kurzorom k prázdnemu okienku. Hneď na to sa ale už rozhodnem a kliknem do políčka. Som odhodlaná napísať tam len jedno meno.

               „Alana, máš rodičov?“
             „Mám a veľmi ich ľúbim,“ usmievam sa.
             V ten deň som išla domov a až keď sa rodičia večer nevrátili, vedela som, že sa im niečo zlé muselo stať.
             Vtedy som ešte netušila, čo to ale bolo. Až na ďalší deň mi prišiel ktosi oznámiť, že mojim rodičom závidel, poslal ich do pekla a preto zmizli v ten deň bez stopy.
             Teraz to ľutuje, ale do pekla pôjde tak či tak. Teda som mu odpustila, nech sa mu odchádza ľahšie. Napokon to oľutoval.
             Ale nedokážem stále odpustiť dievčaťu menom Ai. Jej krstné meno znamená láska. Ako môže niekto, kto má lásku v mene, posielať ľudí do pekla?!
             Moji rodičia nič neurobili. Boli úspešní a preto ten, kto im závidel, ich poslal do pekla. A ty, ty si s tým súhlasila a dovolila si, aby išli do pekla.
             Poslala si nevinné duše trápiť sa a smažiť v do pekla! Pre toto ťa nenávidím Enma Ai – dievča z pekla! Želám si, aby si tam išla tiež.

               Hneď na to sa ale už rozhodnem a kliknem do políčka. Som odhodlaná napísať tam len jedno meno. A to meno bude Enma Ai!
             Napíšem tam to meno a kliknem na „Odoslať“. Správa bola odoslaná. Čakám na odpoveď. O chvíľu mi zapípa mobil. Prišla mi správa. Stojí v nej: Tvoju žiadosť som prijala. Enma Ai
            Sedím na posteli a čakám. Viem, že sa u mňa o chvíľu objaví dievča z pekla. 

             Ai za to nemôže. Proste plní iba pomsty. Môže za to  ten dotyčný, kto ich do pekla poslal.
             Ale ako mohla dovoliť, aby sa do pekla dostali úplne nevinní ľudia?! Je to nespravodlivé. Môže za to Ai!
             Iba vykonáva pomstu. Je len nástroj. Je nevinná.
             Nie je! Ten čo ich do pekla poslal, za to zaplatil!

               Sedím na posteli a čakám. Viem, že sa u mňa o chvíľu objaví dievča z pekla.             „Som Enma Ai – dievča z pekla. Prišla som vykonať tvoju pomstu,“ ozve sa dievčenský hlas.
             Zdvihnem hlavu a vidím chudé bledé dievča s dlhými čiernymi vlasmi. Má na sebe oblečenú čiernu školskú uniformu v námorníckom štýle. Na košeli má uviazanú červenú šatku. Presne takej istej farby sú červené aj jej oči.
             „Vieš o tom, komu sa chcem pomstiť!“ hovorím jej.
             „Áno!“ prikývne hlavou Enma. „Preto som ti prišla niečo povedať!“

              Vzdávam to! Myšlienky sa mi točia stále dookola! Nemôžem prísť k rozumnému záveru. Rozhodla som sa! Napíšem jej. Keď svoju pomstu nedosiahnem, aspoň sa s ňou porozprávam.
             Nasypem na ňu kopec výčitiek, možno sa niekde v hĺbke srdca ozve jej kúsok ľudskosti, ktorý jej chýba a začne sa trápiť.

             „Vieš o tom, komu sa chcem pomstiť!“ poviem jej.
             „Áno,“ prikývne Enma. „Preto som ti prišla niečo povedať!“
             „A čo také?“
             „Mala by si vedieť, že ja pomstu iba vykonávam. A že vinný je ten, kto ich do pekla posiela. Ja som len nástroj.“
             „To som sa ja ale nepýtala!“ odpoviem ostro.
            Ai na to nehovorí nič. Potom mi ale podá čiernu bábiku, ktorá má okolo krku previazanú červenú šnúrku.
            „Ak sa chceš naozaj pomstiť, tak rozviaž tú červenú šnúrku. Tvoja pomsta tak bude spečatená. Ale varujem ťa. Za to, že si niekoho poslala do pekla, pôjdeš tam aj ty sama, keď umrieš.“
            Prikyvujem a beriem bábiku do svojich rúk. Teraz si v mojej moci Enma Ai! Je len na mne, či rozviažem šnúrku a pošlem ťa tam, kde si ty zaviedla tisícky duší.

            Myšlienky ma vedú k záveru. A to takému, že Ai je nevinná. Iba vykonáva pomsty druhých a určite patrí pod jej trest aj to, že vidí, ako v pekle končia nevinné duše.
           Rozhodla so sa teda. Nechcem sa správať ako ostatní ľudia, ktorí pre svoje sebecké potreby pošlú dušu do pekla. Chcem svoju bábiku vrátiť.

Je len na mne, či rozviažem šnúrku a pošlem ťa tam, kde si ty zaviedla tisícky duší. Enma odchádza a ja stískam bábiku v ruke. Neskôr sa Ai zjavuje v mojej izbe.

„Nechcem sa pomstiť,“ hovorím jej vážne a podávam jej bábiku späť.

„V poriadku. Svoje rozhodnutie môžeš ale kedykoľvek zmeniť. Stačí ma iba zavolať,“ povie mi Aj, zoberie moju bábiku a v tom momente zmizne.

Vlastne som si vydýchla. Prešla som touto skúškou. No stále mám obavy.

 

Namiesto myšlienok mi v hlave prebehujú obrazy. Vidím jednu dušu, ako odchádza do pekla. Padla ďalšia nevinná duša. Počujem jej výkriky a stony, ako trpí.

Začínam mať čoraz väčší pocit, že sa z toho zbláznim. Chcem, aby bol už konečne tomu všetkému koniec.

 

„Enma Ai!“ kričím do tmy.

V tom momente sa objavuje dievča s červenými očami. Podáva mi bábiku a čaká.

„Som nevinná,“ povie mi nevýrazne.

„Aj moji rodičia boli,“ poviem so slzami v očiach.

Už nechcem, aby trpeli ďalšie duše. Hlava mi ide z ich náreku prasknúť. Rozväzujem červenú šnúrku.

„Tvoje prianie bolo vyslyšané,“ ozve sa mužský hlas a bábika, ktorú som ešte pred sekundou držala v ruke, zmizne.

„Zober ma hneď teraz!“ zakričím Enme Ai, ktorá v tej chvíli zmizla.

 

Všetky zvuky v mojej hlave zrazu prestali. Vydýchla som si s úľavou. Je možné, že uchránim mnohé duše tým, že pošlem Ai do pekla. Teda aspoň v to dúfam. Dúfam, že sa Enma Ai už nikdy v ľudskom svete neobjaví.

 

„Zober ma hneď teraz!“ zakričím Enme Ai, ktorá v tej chvíli zmizla.

Bezmocne čakám, čo sa bude diať. Zdá sa mi, akoby budík v mojej izbe tikal naozaj pomaly. Behom tej jednej dlhej sekundy je Enma Ai späť. Tentoraz je oblečená v čiernom kimone, ktoré je pokryté jednoduchými pestrofarebnými kvetmi.

Vystrie pravú ruku pričom mi poriadne ukáže kvety na jej kimone. Za zvuku rolničiek na jej náramku cítim, ako ma tie svetlé farby na čiernom podklade hypnotizujú. Upadám do tranzu a nevnímam vôbec čo sa naokolo deje.

 

Mysľou mi pláva len jedna jediná myšlienka. A to tá, že som spokojná so svojim činom. Už určite viem, že som urobila správne. Som pokojná a očakávam svoj koniec.

 

Upadám do tranzu a nevnímam vôbec čo sa naokolo deje. Oči otváram až po chvíli. Zistila som, že ležím na malej loďke. Znak, ktorý som mala na prsiach mi zmizol. Je to určite tým, že moja sviečka už dohorela.

Loďku riadi Ai pomocou dlhej drevenej palice. Zdvihnem hlavu a rozhliadam sa.

Všade je voda a samá hmla. Aj obloha je celá zamračená okrem štyroch lupienkov, ktoré sú zdrojom svetla. Nie sú spojené ale sú usporiadané do tvaru znamienka plus. Je to naozaj zvláštne. Hlavne to svetlofialové svetlo, ktoré tie lupienky vydávajú.

„Je to čudné,“ poviem si a keď zachytím Enmin pohľad, pokračujem, „nechcela som ťa sem poslať. Ale potom som si uvedomila, že možno zachránim oveľa viac duší, ako by ma len napadlo.

Enma Ai posúva loďku ďalej. Prejdeme ňou cez obrovskú drevenú bránu, ktorá sa týči nad tou všetkou vodou.

„Kliatba nás nesie do pekla,“ povieme obe naraz.

 

Ktosi sa chcel niekomu pomstiť. Ďalšiemu nevinnému človeku. No darmo čakal do polovice noci. Aj úderom polnoci na monitore svietilo len Page not found!