Je len na mne, či rozviažem šnúrku a pošlem ťa tam, kde si ty zaviedla tisícky duší. Enma odchádza a ja stískam bábiku v ruke. Neskôr sa Ai zjavuje v mojej izbe.
„Nechcem sa pomstiť,“ hovorím jej vážne a podávam jej bábiku späť.
„V poriadku. Svoje rozhodnutie môžeš ale kedykoľvek zmeniť. Stačí ma iba zavolať,“ povie mi Aj, zoberie moju bábiku a v tom momente zmizne.
Vlastne som si vydýchla. Prešla som touto skúškou. No stále mám obavy.
Namiesto myšlienok mi v hlave prebehujú obrazy. Vidím jednu dušu, ako odchádza do pekla. Padla ďalšia nevinná duša. Počujem jej výkriky a stony, ako trpí.
Začínam mať čoraz väčší pocit, že sa z toho zbláznim. Chcem, aby bol už konečne tomu všetkému koniec.
„Enma Ai!“ kričím do tmy.
V tom momente sa objavuje dievča s červenými očami. Podáva mi bábiku a čaká.
„Som nevinná,“ povie mi nevýrazne.
„Aj moji rodičia boli,“ poviem so slzami v očiach.
Už nechcem, aby trpeli ďalšie duše. Hlava mi ide z ich náreku prasknúť. Rozväzujem červenú šnúrku.
„Tvoje prianie bolo vyslyšané,“ ozve sa mužský hlas a bábika, ktorú som ešte pred sekundou držala v ruke, zmizne.
„Zober ma hneď teraz!“ zakričím Enme Ai, ktorá v tej chvíli zmizla.
Všetky zvuky v mojej hlave zrazu prestali. Vydýchla som si s úľavou. Je možné, že uchránim mnohé duše tým, že pošlem Ai do pekla. Teda aspoň v to dúfam. Dúfam, že sa Enma Ai už nikdy v ľudskom svete neobjaví.
„Zober ma hneď teraz!“ zakričím Enme Ai, ktorá v tej chvíli zmizla.
Bezmocne čakám, čo sa bude diať. Zdá sa mi, akoby budík v mojej izbe tikal naozaj pomaly. Behom tej jednej dlhej sekundy je Enma Ai späť. Tentoraz je oblečená v čiernom kimone, ktoré je pokryté jednoduchými pestrofarebnými kvetmi.
Vystrie pravú ruku pričom mi poriadne ukáže kvety na jej kimone. Za zvuku rolničiek na jej náramku cítim, ako ma tie svetlé farby na čiernom podklade hypnotizujú. Upadám do tranzu a nevnímam vôbec čo sa naokolo deje.
Mysľou mi pláva len jedna jediná myšlienka. A to tá, že som spokojná so svojim činom. Už určite viem, že som urobila správne. Som pokojná a očakávam svoj koniec.
Upadám do tranzu a nevnímam vôbec čo sa naokolo deje. Oči otváram až po chvíli. Zistila som, že ležím na malej loďke. Znak, ktorý som mala na prsiach mi zmizol. Je to určite tým, že moja sviečka už dohorela.
Loďku riadi Ai pomocou dlhej drevenej palice. Zdvihnem hlavu a rozhliadam sa.
Všade je voda a samá hmla. Aj obloha je celá zamračená okrem štyroch lupienkov, ktoré sú zdrojom svetla. Nie sú spojené ale sú usporiadané do tvaru znamienka plus. Je to naozaj zvláštne. Hlavne to svetlofialové svetlo, ktoré tie lupienky vydávajú.
„Je to čudné,“ poviem si a keď zachytím Enmin pohľad, pokračujem, „nechcela som ťa sem poslať. Ale potom som si uvedomila, že možno zachránim oveľa viac duší, ako by ma len napadlo.
Enma Ai posúva loďku ďalej. Prejdeme ňou cez obrovskú drevenú bránu, ktorá sa týči nad tou všetkou vodou.
„Kliatba nás nesie do pekla,“ povieme obe naraz.
Ktosi sa chcel niekomu pomstiť. Ďalšiemu nevinnému človeku. No darmo čakal do polovice noci. Aj úderom polnoci na monitore svietilo len Page not found!




| prosinec 2008 | ||||||
| Po | Út | St | Čt | Pá | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |
| 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | - | - | - | - |